Podzemný výťah Thomasa vyviezol na lúku obklopenú vysokými múrmi. Vôbec na nič si nepamätá, dokonca si spočiatku nespomína ani na vlastné meno. Hneď po príchode ho privíta skupina ďalších mladíkov, ktorých už predtým stretol rovnaký osud. Vytvorili zvláštnu komunitu, ktorá sa na tom podivnom mieste snaží prežiť a zároveň neúnavne hľadá únikovú cestu. Možnosť utiecť majú každé ráno, keď sa v stene otvára obrovská brána. Tá im však iba umožňuje vstúpiť do obrovského a neustále sa meniaceho bludiska, ktoré ich nový domov obklopuje. Najlepší a najodvážnejší bežci hľadajú cestu von a postupne mapujú jednotlivé časti labyrintu. Majú na to len čas vymedzený denným svetlom, večer sa brána uzatvára a kto sa nestihne včas vrátiť, medzi stenami labyrintu neprežije. Zostane po ňom len preškrtnutej meno vyryté na stene. Labyrint sa totiž v noci mení na desivé miesto plné najrôznejších nástrah, kvôli ktorým sa pravdepodobnosť prežitia v jeho útrobách limitne blíži k nule.